*Hviezdna kniha*

Trilógia Hviezdna Kniha

Kniha prvá - Majster Kadehar



O čo ide? Stratený ostrov Ys, ležiaci niekde medzi Francúzskom – Svetom istoty a Svetom neistoty, je krajinou, ktorá sa takmer vo všetkom podobá tej našej. Okrem drobností... Popri počítačoch a kinách tu môžeme stretnúť rytierov v brnení, čarodejníkov a rôzne potvory. Žije tu aj hlavný hrdina, plachý, večne zasnený Viliamon Troil. Kde sa uňho nabrali výnimočné čarodejnícke schopnosti? To sa zatiaľ nevie...

ukážka z knihy:
ZVEDAVOSŤ SA NIEKEDY NEVYPLÁCA


Prešlo zopár dní. V to ráno Viliamon vylihoval dlhšie než po iné dni. Rád si doprial chvíle pod teplou prikrývkou, keď jeho myšlienky mohli voľne blúdiť. V mysli sa mu vynorila spomienka na ten večer, keď s Ambrou ležali pri ohni a ona ho prosila o prepáčenie za všetky zlomyseľnosti, ktorými ho potrápila. On jej veľkodušne odpustil, dokonca ju objal na znak toho, že jej to nemá za zlé... Aké príjemné je snívať! V skutočnosti tým však zaháňal nudu a z rovnakého dôvodu sedel pri počítači či blúdil od knižnice do telocvične a z telocvične do svojej izby.
Romarik, Gontrand, Ambra a Koralia mu tak veľmi chýbali!
Čo asi práve robia? Aké ďalšie nočné výlety celkom určite premeškal? Vyskočil z postele. Takto to ďalej nejde! Nesmie strácať čas, musí hovoriť s Kadeharom. Čarodejník mu predsa pomohol aj u správcu a zachránil ho pred premárnenými prázdninami. Určite to urobí aj teraz! Vzal plátenný vak a vybral sa Majstra hľadať.
Od Géralda sa dozvedel, že Kadehar je v pracovni Veľkého mága, no, žiaľ, mu nemôže ukázať, kadiaľ sa ta dostane. Učni tam nemajú prístup. Ani Viliamonovo naliehanie počítačového čarodejníka neobmäkčilo, pobral sa teda preč. Ubezpečil sa, že je na chodbe sám, a vytiahol z vaku plán kláštora, ktorý si vytlačil na počítači, no zatiaľ nemal príležitosť preštudovať ho. Vďaka prehľadnému značeniu poľahky našiel Šarfalakovu pracovňu, nachádzajúcu sa v najsevernejšom cípe budovy, na vrchole veže, kam viedlo strmé točité schodisko.
Rozhodol sa, že tam pôjde, a stúpal pritisnutý k múru, bez najmenšieho hluku, ticho ako mačka.
Schod za schodom sa dostal bez najmenších problémov do veže, no zaváhal. Vo chvíli, keď začal pochybovať o správnosti svojho počínania, sa jeho odvaha rozpadla na prach. Bol to strach z blízkosti Veľkého mága? Či nebodaj galdra, ochranné kúzlo kláštora? Viliamon opatrne privolal naudhiz, aby zneškodnil prípadné čary, a isaz, grafému ľadu, ktorá mala posilniť jeho odhodlanie. Druhá graféma zažiarila a otriasla celým jeho vnútrom; cítil, ako naberá energiu, a za okamih už pokračoval vo výstupe.
Viliamon sa konečne ocitol pred masívnymi okovanými dverami, ktorými sa vchádzalo do obydlia Veľkého mága. Práve chcel zaklopať, keď pootvorenými dverami k nemu doľahli hlasy Veľkého mága a jeho Majstra. Napínal uši, aby zachytil útržky rozhovoru:
„... pocity vášho učňa nie sú v tejto chvíli rozhodujúce, drahý Kadehar. Ten chlapec tu ostane tak dlho, ako to bude potrebné. Mesiac, možno aj rok! Osobne som za to správcovi zodpovedný."
„Premyslite si to ešte, ctihodný Šarfalak. Uznávam, že som trochu podcenil nebezpečenstvo, ale..."
„Trochu?" skočil mu do reči škrípavý hlas. „To chlapčisko vám takmer uniesli rovno spred nosa! Tomu hovoríte trochu?"
Veľký mág dostal záchvat kašľa. Keď sa kašeľ utíšil, pokračoval:
„Nie, len tu v Gifdu bude v bezpečí. Náš rozhovor sa skončil. Ba ešte niečo, Kadehar: viete predsa, že Pán Temnoty ide po tom chlapcovi, však? Chcete mu ho vydať napospas?"
„Nie, nie, pravdaže nie! Práve preto sme ho tak rýchlo vzali pod našu ochranu. Naozaj si myslíte, že Pán Temnoty sa za ním odváži až sem?"
„Chce ho dostať za každú cenu, tým som si celkom istý. Zachránila nás len hlúposť a nešikovnosť gomónov. Donútili sme nášho zajatca prehovoriť. Priznal, že ich vyslali na Stratený ostrov Ys uniesť chlapca, ktorý nosí na hrudi znak slnka. Predpokladám, že to bolo jediné poznávacie znamenie, ktorému boli schopní porozumieť. Ktovie, ako sa im dostalo do rúk práve to dievča. Každopádne sme touto zámenou získali čas a chlapec sa stal naším jediným tromfom proti Temnote. Ak ostane tu, bude musieť prísť poň osobne. Žiaden gomón ani ork sa neodváži vniknúť do kláštora Gifdu!"
„Uznávam, máte úplnú pravdu," vzdychol Kadehar. „Len sa obávam, že Viliamonovi sa to ani trochu nebude páčiť..." „Hlupák! To je to najlepšie, čo mu môžeme poskytnúť! Nemá tu vari k dispozícii najbohatšie knižnice celého ostrova? Či sa tu neschádzajú najmúdrejšie hlavy z celej krajiny?"
„Už si nemôžete pamätať, aké to je byť dieťaťom, ctihodný Šarfalak. V jeho veku ešte nedokáže uvažovať ako dospelý. O to viac, ak sa volá Viliamon."
„To je absurdné! Váš učeň vám robí starosti, no my ešte stále nevieme, ako sa Pánovi Temnoty darí posielať svoje obludy, kam sa mu len uráči. Brány medzi našimi svetmi mu v tom vôbec neprekážajú!"
Hlasy sa približovali. Viliamon nemeškal, zvrtol sa na opätku a bežal dolu schodmi ako len najtichšie dokázal.
Čo to vlastne znamená? Gomón prehovoril a Gilda s tým neoboznámila ani najvyššieho správcu! Stratený ostrov Ys je v nebezpečenstve! Pán Temnoty chce z nejakých záhadných dôvodov uniesť jeho, Viliamona, a za to, že Agáta čučí niekde v temnom Svete neistoty, môže jedine on! A aby to nebolo málo, stal sa vlastne väzňom kláštora Gifdu. Povedal to sám veľký Šarfalak! To všetko má byť pre jeho bezpečnosť, ale to nič nemení na skutočnosti, že je zajatcom.
Viliamon nedokázal udržať slzy. Ani Majster proti mníchom nič nezmohol... Stislo mu srdce. Za láskavosť, že ho nechal slobodne si užívať prázdniny v Troile, sa Kadehar dostal do nemilosti a ten hrozný starec si dovolil pokarhať ho! Celá záležitosť zašla akosi priďaleko! Naplnil ho pocit horkosti. Zdalo sa mu, že celý svet ho klamal. Mal iba dve možnosti: ako poslušný chlapček urobiť to, čo sa od neho žiada, alebo sa vzoprieť a riadiť sa vlastnou intuíciou.
Viliamon minul prírodovednú knižnicu. Po štyroch bral schody, vedúce ku kláštornému holubníku. Spravili si z neho zajatca? Bude sa teda správať ako zajatec!
Nehlučne sa priblížil k rozľahlej štvorcovej miestnosti hučiacej trepotom krídiel a hrkútaním stoviek holubov, ktoré po celej krajine roznášali tajné zásielky z Gildy. Raz, keď pomáhal pri triedení pošty, mu čarodejník Eugen vysvetlil, ako systém funguje...
Našťastie tu nebolo ani človiečika!
Viliamon pristúpil k čarodejníkovmu stolu, na špeciálny ultraľahký papier rýchlo naškriabal odkaz a vsunul ho do malej kovovej trubičky, ktorú nakoniec zapečatil modrým voskom. Na zvláštny lístok napísal: „Romarik Troil, u Alicie Troilovej."
Nazrel do chodby, či sa niekto neblíži, vzal jedného z holubov z hniezda označeného „Troil", pohladil ho a na nožičku mu pripol tubu aj s adresou. Podišiel k oknu a vypustil holuba do nekonečného priestoru. Tam kdesi ďaleko, v troilskom holubníku, niekto preberie odkaz zapečatený na spôsob dôverných listov z Gildy a bez zbytočných otázok ho odovzdá bratrancovi priamo do rúk.
Vták zamával krídlami a o chvíľu vyzeral na oblohe iba ako malinký bod.

Kniha druhá - Pán Ša



Po návrate z neobyčajnej cesty do Sveta neistoty sa Viliamon vracia do kláštora Gifdu a pokračuje v štúdiu mágie. Gilda vyslala družinu čarodejníkov s Kadeharom na čele, aby definitívne odvrátili hrozby démonickej bytosti Temnoty. Lenže výprava sa skončila zle a majster Kadehar, obvinený zo zodpovednosti za neúspech, musel ujsť. Záhadnému Pánovi Ša sa podarilo vniknúť do kláštora Gifdu a Viliamon s vernými priateľmi a s Bertramom padli do pasce obávaným Korigáncom... Je v Gilde zradca? Nájde sa niekedy Hviezdna kniha a prinesie pokoj Stratenému ostrovu Ys? Kto sa skrýva za Pánom Ša? Viliamon sa ocitne v ďalších skúškach a bude musieť využiť veľký talent čarodejníckeho učňa.

Kniha tretia - Tvár temnoty



Posledný diel trilógie o Viliamonových dobrodružstvách. Na Stratenom ostrove Ys sa rýchlosťou blesku rozšírila správa, že obávaný Pán Temnoty uniesol Viliamona. Drží ho v zajatí v nádeji, že mu čarodejnícky učeň pomôže odhaliť tajomstvo Hviezdnej knihy.
Dokáže Viliamon vďaka svojim výnimočným schopnostiam odolať zlovestnej moci, ktorá sa chystá ovládnuť tri svety?
Bude to boj na život a na smrť...
V tom čase sa armáda rytierov pod Kadeharovým vedením spája so slobodnými obyvateľmi zo Sveta neistoty a spolu sa vydajú hľadať čarodejníckeho učňa. Viliamonovi priatelia si zvolia cestu a tiež sa ho pokúsia zachrániť. Podarí sa im prísť včas?

ukážka z knihy:
Mesto Yénibohor, obohnané impozantnými múrmi, sa vypínalo nad Morom pŕhľaviek. Každý deň bolo samý ruch a zhon.
Uprostred skupinky kňazov s vyholenými lebkami a bielymi tunikami kráčal ulicou zástup mladíkov so zvesenými hlavami. Smerovali k budovám, kde ich zasväcovali do kultu Bohora, zlovestného božstva vládnuceho Temnote.
Opodiaľ akýsi ork s erbom Yadigaru, mesta banditov a žoldnierov, prijímal z rúk kňaza mešec plný drahých kameňov ako odmenu za to, že v bitke bránil záujmy mesta.
Z pivničných okien vedúcich na ulicu sa ozývali výkriky a stony nespočetných väzňov, zavretých v podzemí. Väčšinou šlo o úbožiakov, ktorí sa previnili iba tým, že sa postavili kňazom na odpor... Z Yénibohoru sa do celého Sveta neistoty šírila hrôza.
Muži v bielych tunikách, mladíci, orkovia aj väzni mali spoločné jedno: pri pohľade na vežu čnejúcu nad mestom všetkých premkol rovnaký strach. Sídlil tam veľkňaz vyznávačov kultu temného božstva Bohora...
Vo vrchole hradnej veže, ktorá mu slúžila ako sídlo, sa po dlažbe miestnosti preplnenej knihami a nástrojmi pohyboval známy tieň... Pán Temnoty zúril.
Pisár Lomgo, ktorý držal v ruke list oznamujúci zlú novinu, mal malú dušičku. Krčil sa pri stene, celý sa scvrkol a s hrôzou pozoroval svojho majstra a franforce temnoty, ktoré sa vznášali všade, kam sa pohol.

tak toto neznam