Anne-Laure Bondouxová - PRINCETA A KAPITÁN
Dobrodružne ladený rozprávkový príbeh nielen pre mládež o princete Malve a jej putovaní za láskou.
NAPÍNAVÝ PRÍBEH, KTORÝ SA ČÍTA JEDNÝM DYCHOM
Pätnásťročná princeta Malva, zákonitá dedička galnícijského trónu, mimoriadne vzdelaná a sčítaná dievčina, sa má vydať proti svojej vôli. Ona však chce sama rozhodovať o svojom živote, preto sa rozhodne utiecť. Búrka zaženie jej loď ďaleko na východ k bojovným kočovným kmeňom. Prežíva úžasné dobrodružstvá a s neuveriteľnou vytrvalosťou a húževnatosťou prekonáva všetky prekážky...
UKAZKAPrinceta sa vyrútila z kajuty a hnala sa ako bez duše na palubu, kde načisto zmeravela. Loď Estafador smerovala rovno na hrozitánske skaliská, ktorým vytŕčali z vody biele kostnaté lebene. Rachot, ktorý jej doľahol do uší, znamenal, že narazili provou na plytčinu.
Mala sto chutí kričať, ale z úst jej nevyšiel ani hlások. Akoby ju opustili všetky sily. Stŕpla od prekvapenia a užasnuto hľadela na výjav pred sebou. Morské vlny sa trieštili o útesy, prova svedčila o katastrofe, a jednako nič nenaznačovalo, že sa loď chystá zmeniť kurz.
Princeta Malva vyvrátila hlavu. Nad ňou sa rozprestieralo bezoblačné nebo. Lietavka, kosatka, stehovka, hlavná plachta a predný stožiar boli poškodené, ale nik im nevenoval pozornosť. Paluba zívala prázdnotou, členovia posádky sa vyparili ako dym.
-- Vincenzo? -- vykĺzlo jej z úst.
Podišla ku korme a okamžite zistila, že chýbajú dve šalupy, ktoré zvyčajne spočívali na pevných dubových podstavcoch v strede lode.
-- Vincenzo! -- zvolala hlasnejšie.
Odvetil jej len vietor pískajúci medzi lanami a šplechotajúce vlny, ktoré sa opodiaľ roztĺkali o obrovské skaly. Malve sa zamarilo, že sa jej pod nohami otvára priepasť a chystá sa ju pohltiť.
-- Filoména, Filoména! – zdesene vykríkla a zúfalo sa vrhla ku kajutám. -- Nechali nás napospas osudu a loď sa onedlho rozdrúzga o skaliská. Filoména!
Malva vletela dnu ako bez duše, schmatla komornú za zápästie a z celej sily ju potriasla.
-- Zobuď sa! -- zrevala. -- Potápame sa!
Filoména otvorila oči a zachmúrene sa pozerala pred seba.
– Švihaj! Rýchlo! – súrila ju Malva. – Poď za mnou! Pomôž mi! S týmto sa nám podarí doplávať na breh.
Nadvihla mriežku z drevených tyčiek, zakrývajúcu otvor na palubnom prieleze. Filoména jej podala ruku a spoločne sa im podarilo ju vytrhnúť. Potom to opakovali, aby získali aj druhú mriežku.
-- A teraz skočíme do vody! -- vyhlásila Malva a zamierila dozadu.
Asi desať metrov pod kormou plieskali vlny a spenená voda narážala na trup lode. Filoména, bledá ako stena, si pritískala mriežku k prsiam.
S pleskotom dopadli do rozbúreného mora. Obostrel ich chlad a niekoľko ráz sa dobre naglgali vody. Potom sa zakvačili do mriežok a zatrepali nohami, aby sa vzdialili od lode pri útese.
Šatstvo, slizké ako chaluhy, sa im prilepilo na kožu a sťažovalo pohyb, ale strach im dodal energiu. Silou vôle sa im podarilo preklenúť najnebezpečnejšie miesto, kde ich morský prúd mohol unášať a odhodiť na skaly ako handrové bábiky.
Keď Malva odplávala dosť ďaleko, odvážila sa otočiť. Voda zaliala palubu na Estafadore, takže trup sa celý ponoril a neostalo po ňom ani stopy. Plachty sa zosunuli, stožiar sa zrútil a ostal nehybne ležať.
-- Čo sa vlastne stalo? -- spýtala sa vystrašená Filoména.
Studená voda jej úplne prinavrátila schopnosť jasne myslieť.
-- Vincenzo nás chcel utopiť, -- odvetila Malva. -- Celá posádka unikla z lode na šalupách, kým sme spali. V tomto okamihu sú už dozaista poriadne ďaleko.
Vlny sa pohrávali s plávajúcimi ženami ako s bezmocnými hračkami. Slaná voda im liezla do úst a do nosa, dráždila im oči a medzi prsty im vnikali kadejaké riasy.
V hrdle im vyschlo a hrozila im vyčerpanosť. Striedali sa v speve, aby ich nepremohla únava. Potom sa odmlčali, lebo ich trápil príšerný smäd a doliehala na ne slabosť.
Malva sa už-už ponárala do spánku, keď zacítila, že sa jej voľačo obtrelo o nohy. Striaslo ju od hrôzy.
-- Filoména! Aj ty...?
-- Čo? -- zvedavo skríkla komorná.
-- Niečo som zacítila a...
Nemala čas dokončiť vetu. Prenikavo vykríkla a tvár sa jej stiahla od bolesti.
Filoména pustila mriežku, zadrapila sa do Malvy, ktorá bôľne stonala, a pokúšala sa ju vyložiť navrch.
-- Niečo ma uhryzlo! -- nariekala. -- Au, moja noha... moja noha...
Filoména fučala ako kováčsky mech. Nedarilo sa jej, takmer sa potopila, ale vyvinula obrovské úsilie, aby Malvu dostala na mriežku. Vodu sfarbila krv, ktorá jej tiekla z pravého lýtka. Filoménu zachvátila žalúdočná nevoľnosť.
-- Čo sa mi stalo? -- vyzvedala Malva s panikou v hlase. -- Necítim si nohu.
-- Máš ju na svojom mieste, -- chlácholila ju Filoména. -- Krvácaš, ale nie je to nič vážne. Nehýb sa. Zrejme si sa poškriabala na útese... iba o skalu.
Sotva vyslovila upokojujúce slová, zhrozene vypleštila zrak na rozďavenú ranu ponášajúcu sa na papuľu, na ktorej bolo jasne vidieť odtlačky dvoch radov zubov. Nežne pohladila Malvu po čele.
-- To nič nie je, -- šepkala. -- Narazila si do brala. Neboj sa, vyliečim ťa, princeta. Uvidíš, ako dobre sa o teba postarám...
Hoci mala sucho v krku, pozbierala zvyšky síl a začala spievať uspávanku, ktorú kedysi donekonečna opakovala, keď chcela učičíkať maličkú Malvu, lebo sa bála tmy a zlých snov. Neúnavne nôtila a v kútiku srdca dúfala, že sa z vody nevynorí ohavné zviera, ktoré hnusne uhryzlo jej paniu. Odovzdane spievala a nazdávala sa, že spolu odídu na onen svet, že sa potopia na dno mora.
Malva upadla do bezvedomia.
Filoména čoraz častejšie zatvárala oči, lebo slnko jej neľútostne udieralo do tváre. Aj preto v diaľke nevidela obrysy člna, ktorý k nim mieril. V okamihu, keď sa lúčila so životom, ju schytili dve ruky a vytiahli zo slanej vody.
ZDROJ: martinus.sk
Sun Nov 09, 2008 7:14 pm
proste kráásne...super spojenie fantasy a dievčenského románu....a ten koniec 
....táto knižka patrí medzi moje totáálne naaj 
...ledva som našla niečo hentakej dĺžky....jedine potom som našla obsah, ale tam je písaný celý dej + koniec a to neodporúčam čítať 
lebo koniec je na tom to najneočakávanejšie a prekvapenie neskazím 
...
